Mladí Rómovia ponúkajú štátu model rozvoja chudobných regiónov

Na Horehroní testujú pilotný projekt zameraný na oživenie ekonomicky spiacej komunity. Nástrojom je sociálne podnikanie.

dsc_0010_r3585-r824-st.ir3-_t600

Ivan Mako plánuje využívať konferenčnú miestnosť nielen pre vlastné akreditované vzdelávanie, ale aj ako priestor na prenájom pre firmy a inštitúcie.

VALASKÁ. Slovensko nemá skúsenosti so sociálnou ekonomikou, hoci vo svete je to bežný podporný prostriedok regionálneho rozvoja. Rómski vzdelanci z Banskej Bystrice odvážne rozbehli sociálny podnik podľa zahraničných vzorov.

Pre zriadenie Multifunkčného centra Horehronie si vybrali bývalú administratívnu budovu továrne vo Valaskej, pri Podbrezovej. Pomocou sociálnych prevádzok tu testujú ozdravné procesy v ekonomicky spiacej komunite.

„Videl som to v zahraničí. Je to tak, že jedna prevádzka ťahá druhú. Tá ziskovejšia pomáhala finančne tej neziskovej prevádzke,“ vysvetlil Ivan Mako zo Združenia mladých Rómov.

Ideálny región pre pilotný projekt

Horehronie s vysokou nezamestnanosťou potrebuje prácu. Združenie mladých Rómov zamestnáva v skúšobnej prevádzke 32 ľudí z Valaskej, Hronca, Podbrezovej, Brezna, Lopeja aj Závadky nad Hronom.

Pri výbere pracovníkov nepoužívajú kritérium etnicity. Pracujú tu nielen Rómovia, ale aj majoritní obyvatelia regiónu, ktorí si dlhodobo nemôžu nájsť prácu. Matky po materskej dovolenke, mladí nezamestnaní, ľudia po päťdesiatke, zdravotne znevýhodnení či občania s nízkym vzdelaním.

„Tu na Horehroní sú dedinky, kde sa dá robiť komunitný rozvoj a zamestnať ľudí, ktorí tu žijú. Sú to veci spojené s poľnohospodárstvom, službami,“ vidí Mako spôsob, ako pomôcť chudobnému regiónu.

Potreby územia chcú zmapovať pomocou dotazníkového prieskumu. Následne pripravia aktivity nielen pre Rómov.

Lídra združenia Ivana Maka povzbudzujú viditeľné zmeny v životných príbehoch ľudí z regiónu, ktorých  zamestnávajú. Nazýva to aj “naštartovaním človeka”.

Modely komunitného plánovania a sociálnych prevádzok videl Mako počas stáží v Španielsku, Nemecku, Belgicku, Holandsku aj v Amerike. Teraz chce vytvoriť a odskúšať model, ktorý by sa dal aplikovať v slovenskej vidieckej komunite.

Dvadsať miestností

Stará továrenská budova má viac ako dvadsať miestností. V suteréne už peniaze zarába práčovňa a žehliareň. Aby si udržali klientov, kladú dôraz na kvalitu služieb a komplexný servis.

Práve práčovňa je skúšobnou prevádzkou pre ťažko zamestnateľných ľudí. Pracuje tu osamelá matka s dvoma deťmi Marika Boboková. V centre robí od začiatku a aj keď nie je Rómka, páči sa jej tu.

„Začínala som ako aktivačná na 32 hodín, potom som prešla na dobrovoľnícku prácu, a teraz som na zmluvu. Robila som tu všetko, stavebné práce, vynášala som kamene, maľovala,” priblížila.

dsc_0020_r940_res

Marika Boboková: Už si viem doma spraviť pomaly všetko.

Ďalším pracoviskom je komunitné centrum, ktoré funguje od februára 2015. Sociálne poradenstvo tu klientom poskytuje Zdenka Havranová. Vyštudovala sociálnu prácu, ale po skončení školy pracovala tri roky iba manuálne. Teraz si štvrtý mesiac zvyká na psychickú prácu, ktorá podľa nej nie je taká ľahká, ako sa zdá.

„Dúfam, že komunitné centrum budeme viesť tak, aby ľudia vedeli, že im tu pomôžeme. Budeme ich učiť zodpovedne pristupovať k pohľadávkam, pôžičkám, k životnému štýlu, šetreniu, výchove detí,“ povedala mladá Rómka.

V auguste dokončili na prízemí konferenčnú miestnosť, aj tento priestor by mal organizácii priniesť zdroje z prenájmu.

Mako nevylučuje, že v centre vzniknú samostatné prevádzky. Uvedomuje si, že taký kolos môže byť zložité riadiť centrálne. „Pre budúcnosť sa tie prevádzky môžu aj oddeliť a začať fungovať individuálne s tým, že to bude mať svojho manažéra.“

dsc_0021_r2230_resObnovu priestorov robia citlivo, zachovávajú pôvodné funkčné prvky budovy ako dvere, zábradlie, schodištia.

Vyladené procesy ponúknu štátu

Združenie mladých Rómov deklaruje, že ich záujmom je pomáhať všetkým, ktorí to potrebujú. Podľa Ivana Maka by sa spoločnosť nemala pozerať na ľudí podľa etnickej príslušnosti, ale iba v sociálnom kontexte.

V auguste 2015 pracuje vo Valaskej pre projekt 27 zamestnancov, ďalších päť je v chránenej dielni. Prostredie ľudí aktivizuje aj ku zvyšovaniu kvalifikácie. Traja členovia tímu začnú na jeseň študovať na vysokých školách, jeden si už dorobil maturitu zo strednej školy.

Šikovní manažéri využívajú všetky možnosti podpory, ktoré pre sociálne slabé skupiny ponúkajú štátne inštitúcie a neziskové organizácie.

Mzdy zamestnancov im z veľkej časti refunduje úrad práce, na zariadenie a podlahy dostali prostriedky z úradu rómskeho splnomocnenca. Pilotný projekt práčovne a žehliarne financujú z Nórskych fondov. Nedávno dostali grant z Nadácie Ekopolis na plynofikáciu objektu a opravu kotolne.

Pre multifunkčné centrum sú teraz kľúčové finančné zdroje z verejného sektora a tretieho sektora. Súkromnému sektoru plánujú predávať vlastné produkty, ktoré vzniknú v pripravovanej dielni.

„Je to dlhodobý zámer. Určite budeme komunikovať s ministerstvami, aby tento model preberali do iných regiónov. Budeme otvorení a ponúkneme im naše know-how,“ povedal štatutár združenia Ivan Mako.

dsc_0024_r5882_resEkonóm Peter Bíreš je pilierom združenia. Podľa neho sa všade vo svete hodnotí v pracovnom procese človek, len u nás nie. Bíreš písal diplomovku na tému sociálnych podnikov, pracoval v biznise aj neziskovom sektore.

Zdroj: http://romovia.sme.sk/c/7966136/mladi-romovia-ponukaju-statu-model-rozvoja-chudobnych-regionov.html