Mladí Rómovia ponúkajú štátu model rozvoja chudobných regiónov

Na Horehroní testujú pilotný projekt zameraný na oživenie ekonomicky spiacej komunity. Nástrojom je sociálne podnikanie.

dsc_0010_r3585-r824-st.ir3-_t600

Ivan Mako plánuje využívať konferenčnú miestnosť nielen pre vlastné akreditované vzdelávanie, ale aj ako priestor na prenájom pre firmy a inštitúcie.

VALASKÁ. Slovensko nemá skúsenosti so sociálnou ekonomikou, hoci vo svete je to bežný podporný prostriedok regionálneho rozvoja. Rómski vzdelanci z Banskej Bystrice odvážne rozbehli sociálny podnik podľa zahraničných vzorov.

Pre zriadenie Multifunkčného centra Horehronie si vybrali bývalú administratívnu budovu továrne vo Valaskej, pri Podbrezovej. Pomocou sociálnych prevádzok tu testujú ozdravné procesy v ekonomicky spiacej komunite.

„Videl som to v zahraničí. Je to tak, že jedna prevádzka ťahá druhú. Tá ziskovejšia pomáhala finančne tej neziskovej prevádzke,“ vysvetlil Ivan Mako zo Združenia mladých Rómov.

Ideálny región pre pilotný projekt

Horehronie s vysokou nezamestnanosťou potrebuje prácu. Združenie mladých Rómov zamestnáva v skúšobnej prevádzke 32 ľudí z Valaskej, Hronca, Podbrezovej, Brezna, Lopeja aj Závadky nad Hronom.

Pri výbere pracovníkov nepoužívajú kritérium etnicity. Pracujú tu nielen Rómovia, ale aj majoritní obyvatelia regiónu, ktorí si dlhodobo nemôžu nájsť prácu. Matky po materskej dovolenke, mladí nezamestnaní, ľudia po päťdesiatke, zdravotne znevýhodnení či občania s nízkym vzdelaním.

„Tu na Horehroní sú dedinky, kde sa dá robiť komunitný rozvoj a zamestnať ľudí, ktorí tu žijú. Sú to veci spojené s poľnohospodárstvom, službami,“ vidí Mako spôsob, ako pomôcť chudobnému regiónu.

Potreby územia chcú zmapovať pomocou dotazníkového prieskumu. Následne pripravia aktivity nielen pre Rómov.

Lídra združenia Ivana Maka povzbudzujú viditeľné zmeny v životných príbehoch ľudí z regiónu, ktorých  zamestnávajú. Nazýva to aj “naštartovaním človeka”.

Modely komunitného plánovania a sociálnych prevádzok videl Mako počas stáží v Španielsku, Nemecku, Belgicku, Holandsku aj v Amerike. Teraz chce vytvoriť a odskúšať model, ktorý by sa dal aplikovať v slovenskej vidieckej komunite.

Dvadsať miestností

Stará továrenská budova má viac ako dvadsať miestností. V suteréne už peniaze zarába práčovňa a žehliareň. Aby si udržali klientov, kladú dôraz na kvalitu služieb a komplexný servis.

Práve práčovňa je skúšobnou prevádzkou pre ťažko zamestnateľných ľudí. Pracuje tu osamelá matka s dvoma deťmi Marika Boboková. V centre robí od začiatku a aj keď nie je Rómka, páči sa jej tu.

„Začínala som ako aktivačná na 32 hodín, potom som prešla na dobrovoľnícku prácu, a teraz som na zmluvu. Robila som tu všetko, stavebné práce, vynášala som kamene, maľovala,” priblížila.

dsc_0020_r940_res

Marika Boboková: Už si viem doma spraviť pomaly všetko.

Ďalším pracoviskom je komunitné centrum, ktoré funguje od februára 2015. Sociálne poradenstvo tu klientom poskytuje Zdenka Havranová. Vyštudovala sociálnu prácu, ale po skončení školy pracovala tri roky iba manuálne. Teraz si štvrtý mesiac zvyká na psychickú prácu, ktorá podľa nej nie je taká ľahká, ako sa zdá.

„Dúfam, že komunitné centrum budeme viesť tak, aby ľudia vedeli, že im tu pomôžeme. Budeme ich učiť zodpovedne pristupovať k pohľadávkam, pôžičkám, k životnému štýlu, šetreniu, výchove detí,“ povedala mladá Rómka.

V auguste dokončili na prízemí konferenčnú miestnosť, aj tento priestor by mal organizácii priniesť zdroje z prenájmu.

Mako nevylučuje, že v centre vzniknú samostatné prevádzky. Uvedomuje si, že taký kolos môže byť zložité riadiť centrálne. „Pre budúcnosť sa tie prevádzky môžu aj oddeliť a začať fungovať individuálne s tým, že to bude mať svojho manažéra.“

dsc_0021_r2230_resObnovu priestorov robia citlivo, zachovávajú pôvodné funkčné prvky budovy ako dvere, zábradlie, schodištia.

Vyladené procesy ponúknu štátu

Združenie mladých Rómov deklaruje, že ich záujmom je pomáhať všetkým, ktorí to potrebujú. Podľa Ivana Maka by sa spoločnosť nemala pozerať na ľudí podľa etnickej príslušnosti, ale iba v sociálnom kontexte.

V auguste 2015 pracuje vo Valaskej pre projekt 27 zamestnancov, ďalších päť je v chránenej dielni. Prostredie ľudí aktivizuje aj ku zvyšovaniu kvalifikácie. Traja členovia tímu začnú na jeseň študovať na vysokých školách, jeden si už dorobil maturitu zo strednej školy.

Šikovní manažéri využívajú všetky možnosti podpory, ktoré pre sociálne slabé skupiny ponúkajú štátne inštitúcie a neziskové organizácie.

Mzdy zamestnancov im z veľkej časti refunduje úrad práce, na zariadenie a podlahy dostali prostriedky z úradu rómskeho splnomocnenca. Pilotný projekt práčovne a žehliarne financujú z Nórskych fondov. Nedávno dostali grant z Nadácie Ekopolis na plynofikáciu objektu a opravu kotolne.

Pre multifunkčné centrum sú teraz kľúčové finančné zdroje z verejného sektora a tretieho sektora. Súkromnému sektoru plánujú predávať vlastné produkty, ktoré vzniknú v pripravovanej dielni.

„Je to dlhodobý zámer. Určite budeme komunikovať s ministerstvami, aby tento model preberali do iných regiónov. Budeme otvorení a ponúkneme im naše know-how,“ povedal štatutár združenia Ivan Mako.

dsc_0024_r5882_resEkonóm Peter Bíreš je pilierom združenia. Podľa neho sa všade vo svete hodnotí v pracovnom procese človek, len u nás nie. Bíreš písal diplomovku na tému sociálnych podnikov, pracoval v biznise aj neziskovom sektore.

Zdroj: http://romovia.sme.sk/c/7966136/mladi-romovia-ponukaju-statu-model-rozvoja-chudobnych-regionov.html

 

Mladí Rómovia z Valaskej sú „United Colors“ a vedia, kde hľadať prácu

Združenie mladých Rómov zrekonštruovalo väčšinou svojpomocne dom vo Valaskej a zamestnáva v ojedinelom projekte, ktorý by sa dal nazvať aj Black and White, znevýhodnených bez rozdielu. Perú, žehlia, učia, radia a rozbehnutý projekt už financujú sami.

Mladá Rómka žehlí opranú posteľnú bielizeň, starostlivo ju skladá, priloží kartičku kvality s menom a telefonickým kontaktom, potom celú súpravu zabalí do igelitu a položí ju k ďalším na policu. Projekt Združenia mladých Rómov začal fungovať a má šancu na úspech.

Väčšinu si urobili sami

Šéf združenia Ivan Mako nás sprevádza zrekonštruovanými priestormi podzemia domu vo Valaskej (okres Brezno), ktorý sa ešte pred pár rokmi rozpadával. „Tu je práčovňa, kotolňa, tu bude dielňa na výrobu darčekových predmetov, tu kopírovacie a skenovacie centrum,“ otvára postupne dvere zrekonštruovaného podzemia.

Kedysi takmer úplne rozpadnutý dom postupne rekonštruujú.

Valaska-Ivan-Mako-1000x645

Združenie pred niekoľkými rokmi kúpilo väčšiu budovu vo Valaskej a pomocou peňazí z fondov ju začali rekonštruovať. Väčšinu domu si opravili sami.

„Obrátili sme v rukách každý cent. Čo sa dalo, sme znovu použili. Staré tehly aj kopu materiálu. Vodu a kanalizáciu som robil ja, čo bolo treba, som pozváral… Ďalší murovali, kládli podlahy, maľovali…“ hovorí šéf združenia.

Zamestnávajú 30 ľudí

Komunitné centrum momentálne zamestnáva okolo tridsať ľudí. Práčovňa a žehliareň fungujú len niekoľko mesiacov, vďaka dobrým cenám postupne získavajú zákazky. Sú pre nich existenčne dôležité, pretože projekt má byť samofinancovateľný. Len na energie potrebujú mesačne zarobiť minimálne 1600 eur. Celý „zisk“ investujú do zaplatenia nákladov na prevádzku a dokončenia centra; neskôr má ísť do rozvoja.

Ivan Mako je optimista a multifunkčné centrum si o niekoľko rokov predstavuje už s päťdesiatimi ľuďmi. Sociálne poradenstvo už majú akreditované, pribudnúť by mali opatrovateľské služby.

žehliareň-1000x750

Pomáhajú a učia zadarmo angličtinu

Tridsaťtriročná Ľubomíra pracuje zatiaľ v centre ako dobrovoľníčka, perspektívne by chcela dostať zamestnanie. „Ľudia chcú pracovať, len musia dostať šancu. Tu ju máme,“ povedala. Do komunitného centra sa dostala, keď mala problémy s dcérou v škole. Chceli ju preradiť do špeciálnej a nevedela, čo má robiť.

„V centre mi poradili. Vôbec som nevedela, že na preradenie potrebujú môj súhlas, že sú aj iné možnosti, ako napríklad asistent alebo osobitný študijný plán,“ rozpráva.

V „United Colors“ vo Valaskej na farbách nezáleží. Na jednom poschodí informuje slečna z väčšinovej spoločnosti, o poschodie nižšie menšinová tmavšia sociálna poradkyňa Zdenka Harvanová. „Poskytujeme poradenstvo, robíme mimoškolské aktivity pre deti v kluboch, lektori doučujú deti angličtinu zadarmo,“ ukazuje na tabuľu popísanú anglickým textom.

Združenie mladých Rómov

Komunitné centrum radí a pomáha obyčajným ľuďom z okolia pri hľadaní práce či písaní životopisov, v spolupráci s Centrom právnej pomoci ich orientuje v spleti sociálnych a iných zákonov, pomáha pri exekúciách.

Sociálna poradkyňa rozpráva o tom, ako sa nezamestnaní ľudia dostanú do finančnej tiesne, zoberú si úver a dostávajú sa do kolotoča, na ktorého konci sú exekútori. Ľuďom vo finančnej tiesni pomáhajú s kontaktmi a vybavovaním splátkových kalendárov.

„Prišla za nami jedna žena, mala štyri pôžičky a exekúciu. Vybavili sme jej splátkový kalendár. Žije zo sto eur mesačne, ale privyrába si. Teraz v lete zbiera lesné plody a predáva ich. Úvery spláca mesačne po desať eur a pravidelne nám nosí doklady. Neviete si predstaviť, koľko ľudí má problémy,“ dodáva Harvanová.

Učili sa v zahraničí

Keď videl rozbiehajúci sa projekt vo Valaskej pred rokom Radosław Brudnicki zo Strediska na podporu sociálnej ekonomiky v Poľsku, neskrýval nadšenie a označil ho za ukážkový.

Organizátori nechcú brať prácu ľuďom v chudobnom regióne, ale chcú si ju voziť do Valaskej z bohatších miest. Mako tvrdí, že keby sa systémová sociálna ekonomika rozšírila, prácu by našli stovky ľudí.

Mladí Rómovia nevymysleli nič nové, len importovali vyskúšané modely zo zahraničia. Učiť sa boli v Belgicku, kde ťažko zamestnateľní ľudia pracujú v žehliarňach, práčovniach, záhradníctvach a pri triedení druhotných surovín. Napríklad v nemeckom Solingene vyrábajú putá pre políciu a nožnice na strihanie ovcí a zarábajú dosť na to, aby ich deti chodili do škôl a slušne žili.

Zdroj: https://dennikn.sk/213768/mladi-romovia-zamestnavaju-united-colors-hendikepovanych/

 

Mladí Rómovia nechcú na Slovensku Kosovo

BANSKÁ BYSTRICA – Centrála Združenia mladých Rómov v Banskej Bystrici vníma nepokoje, ktoré vyústili do rabovania v obchodoch, iba ako počiatočné impulzy, ktoré sa môžu rozrásť a nadobudnúť celonárodný rozmer „plný nevraživosti, xenofóbie a brutality”. Jeden z predákov mladých Rómov Ivan Mako sa obáva, aby v dôsledku neriešenia situácie Rómov na Slovensku nevzniklo druhé Kosovo.

Podobné obavy má aj Marek Baláž z Rómskej samosprávy v Prievidzi. Ten sa bojí, aby sa pri terajšom napätí neaktivizovali skupiny skinheadov. V Prievidzi, kde si v minulosti vyžiadalo napätie medzi skínmi a Rómami aj vyhlásenie mimoriadnej situácie, by tak mohol vzniknúť ďalší vážny problém.

„Vláda a zodpovední ministri si musia uvedomiť, že terajší sociálny systém je protizákonný a diskriminačný voči najchudobnejším vrstvám. Zďaleka sa netýka iba Rómov, preto mám obavy, že terajšia hraničná situácia môže nadobudnúť podstatne širšie rozmery,” hovorí Baláž.

Združenie mladých Rómov z Bystrice zasa vyzýva všetkých kompetentných predstaviteľov vlády, aby Rómom vytvorili priestor. „Je nevyhnutné vytvárať pracovné možnosti a príležitosti, legislatívne podporiť záujem podnikateľov zamestnávať túto rizikovú skupinu,” povedal Mako.

„Na riešenie rómskej problematiky sa vynakladajú obrovské prostriedky, ktoré sú však nekontrolovateľné a míňajú svoj cieľ. Najväčší problém vidíme v tom, že štát si ešte ani po 12 rokoch neuvedomuje, že nie je cieľom, aby rómska menšina len pasívne prijímala pomoc, ale aby umožnil aktívne sa zapájať sa do všetkých oblastí života.” (wm, eta)

Rómsky problém sa bez priamej participácie Rómov nedá riešiť

mako

Mgr. Ivan Mako zo Združenia mladých Rómov na Slovensku, vidí sociálne podniky ako finančne efektívnejší spôsob ako vytvárať pracovné miesta pre Rómov, okrem toho, že by získali pracovné návyky, pozitívne by to ovplyvnilo aj verejnú mienku, takže by šlo aj o formu prevencie pred negatívnymi spoločenskými javmi, ktoré sa dejú na Slovensku.

  • Čo sú z vášho pohľadu najväčšie výzvy či problémy, ktorým Rómovia čelia v súčasnosti?

Na Slovensku žije okolo 400 000 až 450 000 Rómov z toho približne 170 000 Rómov v 620 osadách v podmienkach, ktoré môžeme prirovnávať k tretiemu svetu. Tento stav je badateľný vo všetkých sférach života či už  bývania, vzdelávania, zdravia, zamestnania a ďalších oblastiach.

  • Zvláda verejnosť a médiá protesty proti Rómom?

Nepokoje, ktoré sú u nás v prípravnej fáze, sú v podstate prejavy občanov, ktorí pociťujú potrebu vyjadriť sa na verejnosti a osloviť ďalších občanov. K tomuto dopomáhajú i média.

  •     Rómske osady uplynulý týždeň navštívila delegácia Európskej komisie a boli šokovaní, že v 21. storočí v Európe žijú ľudia na úrovni stredoveku. Akou mierou môže naše členstvo v EÚ pozitívne ovplyvniť riešenie týchto problémov?

Slovenská republika prijala integrovaný, horizontálny prístup k riešeniu komplexnej problematiky rómskych komunít a mala by využívať finančné prostriedky EÚ a tak naštartovať dlhodobé systémové kroky bez ohľadu na politické zoskupenie. Cielené využitie národných a európskych zdrojov  by malo dať šancu eliminovať chudobu ako aj segregáciu Rómov a týmto spôsobom zlepšiť podmienky začlenenia sa  do spoločnosti.

  •     Projektov na riešenie rómskeho problému je veľa, mnohé však kritizujú, že majú len krátkodobý efekt a z dlhodobého hľadiska nič neriešia. Aký je podľa vás ten správny smer, kam by sa tieto iniciatívy mali zamerať tak, aby mali udržateľný efekt?

História ukázala, že tzv. rómsky problém sa nedá riešiť bez priamej participácie Rómov na všetkých stupňoch. Z dlhodobého hľadiska by bolo efektívne, keby sa  z programového balíka aplikovali overené a úspešné projekty, (realizované v priebehu  posledných 19 rokov ). Tieto sa vykonávali prostredníctvom MVO, štátu, ale i cirkvi.

Podľa môjho názoru a skúseností je niekoľko programov, ktoré sa začali aplikovať systémovo za pomoci  štátu, napr. projekt Asistent učiteľa, kde štát prevzal po úspešnej pilotnej realizácii projektu myšlienku, ale pri aplikácii v praxi v súčasnej dobe nastala strata hlavnej myšlienky a idey programu.

  •     Podľa Európskeho panelu pre rómsku inklúziu je to najmä nízka miera vzdelanosti rómskeho obyvateľstva, čo vedie k cyklickej nezamestnanosti, chudobe, zlým bytovým a zdravotným podmienkam…

Populačná krivka na Slovensku ukazuje, že rómske deti budú tvoriť dosť vysoké percento obyvateľstva. Teraz si položme otázku, kto bude vytvárať budúce hodnoty štátu, keď v súčasnosti rómske deti navštevujú špeciálne školy alebo povinnú školskú dochádzku končia v piatej – šiestej triede ZŠ a títo mladí ľudia sú s najväčšou pravdepodobnosťou budúci poberatelia sociálnych dávok, sú nízko kvalifikovaní a ťažko zamestnateľní. V slovenskej vzdelávacej politike, zameranej na integrovaný prístup, sa neaplikujú všetky aspekty, ktoré by mohli pomôcť vzdelávať deti z nízko podnetného prostredia .

Zamestnanosť Rómov na Slovensku je ešte stále na bode mrazu, ešte stále sa nenašlo riešenie ako uplatniť nízko kvalifikovanú silu na trhu práce. Východiskom tohto problému by mohli byť napríklad  sociálne podniky, ktoré sa uplatňujú napríklad v Belgicku  a Nemecku. Tieto štáty majú päťdesiatročnú skúsenosť a dobré výsledky. Myslím si, že finančne efektívnejšie by bolo vytvorenie nových pracovných miest v sociálnych podnikoch. Rómovia by získali pracovné návyky, pozitívne by sa ovplyvnila verejná mienka a v neposlednom rade by sa realizovala prevencia pred negatívnymi spoločenskými javmi, ktoré sa deju na Slovensku.

Aplikácia foriem pre podnikateľské subjekty napr. poskytovanie stimulov zamestnávateľom, ktorí vytvoria pracovné pozície pre nekvalifikovaných pracovníkov je jedným zo spôsobov, ako uplatniť nízko kvalifikovanú silu na trhu práce.

  •     Možno by sa záležitosti hýbali rýchlejšie, keby mali Rómovia silnejšie politické zastúpenie?

Rómovia z historického hľadiska nemajú vytvorené spoločensko-politické štruktúry čo sa odzrkadľuje i dnes a to dáva šance tzv. samozvaným politikom bez akéhokoľvek mandátu vstupovať a vyjadrovať sa za celú rómsku komunitu.

  •     Ako by sa to dalo zmeniť?

Keby slovenská politika v momentálnom stave prijala medzi seba rómskych kandidátov na voliteľné miesto, domnievam sa, že by sa obávala poklesu preferencií, to znamená, že Slovensko ešte nie je pripravené na viacfarebnú politiku.

S Ivanom Makom hovorila redaktorka Zuzana Tučeková.

Zdroj: http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/interview/ivan-mako-romsky-problem-sa-bez–priamej-participacie-romov-neda-riesit-013715